Choď na obsah Choď na menu
 


...JAK JE FAJN,ŽE SU UŽ PREČ!

22. 8. 2011
www.youtube.com
Soviet occupation of Czechoslovakia in August 1968

 

...bolo to tak dávno,to je pravda,ale ostáva to navždy v nás,čo sme v tom čase všetko prežívali a videli na vlastné oči a ja som mal v tom čase len 12 rokov,ale pamätám si,ako mama nakúpovala múku a kadejaké potraviny do zásob a ako sme s ňou chodili postaviť sa do rady v potravinách aby sme toho mali čo najviac doma,lebo sa nevdelo čo bude,ako boli tanky a rusáci na hlavnej ceste a stáli tam niekoľko dní,dávali nám deťom odznačky a kadečo za potraviny,vodu,ostalo mi v pamäti ako jeden môj učiteľ to všetko nahrával na takú ruskú kameru,v tom čase samozrejme ešte na film a ktovie kde ten film skončil.Spomienky sú také matné,nič zvláštne som nezažil,nikomu v našom meste Svit rusáci neubližili,ale rodičia nám nadávali,aby sme sa okolo nich nemotali,lebo pre nás,chalanov to bolo niečo,na hlavnej ceste vidieť tanky.Moja mamka v práci šila trikolóry a mali sme ich aj doma,nechápal som to všetko čo sa okolo nás deje.Viem,že v Poprade tank prešiel cez roh krčmi a dodnes je tam po tom tanku taká spomienka,že ten roh budovy upravili a kedykoľvek idem okolo,viem prečo ta budova je taká divná.Ľudia chodili po uliciach a pri uchu minitranzistor aby vedeli čo sa deje.Vedel som v tom čase,že je to zlé,že su tu rusáci,vedel som,že v iných veľkých mestách je to horšie.Ja som ani neviem prečo ako to malé dvanásťročné chlapča začal v tom čase a aj potom zbierať všetko z toho obdobia - 21.augusta 1968 - a bolo to toho plná krabica papierová od margarínu,taká pevná a na bokoch mala plechové upevńovacie nity.Mal som ju dlho.Predlho,až po revolúcii 1989 som si ju chcel poprezerať,čo tam všetko v nej je a nebolo jej....dozevdel som sa,že ju an povali našiel stareček,veľký kominista a všetko to spálil,kedy?to neviem...tak sa pozrime spoločne na tie časy čo boli a už nidky nebudu.Po kliknuti na modro napísaný august 1968 sa ukáže vybraný príspevok,ale je ich tam o tom ruskom hnuse viac toho a aj piesne s Karlom Krylom sa tam dajú najsť a pozrieť si a preto je to aj v rubrike Kryloviny,lebo s Karlom je tam toho veľa a krásne urobené s autentickým záznam z toho obdobia ako Bratříčku,zavírej vrátka a tak ďalej.Brat neskôr doniesol LP platńu s Karlom Krylom a nahrali sme si ju na magneťák a počúvali stále donekonečna a otec nám nadával,aby sme to stišili,ale to už bolo rok 1970 a viac....

 August 1968: 43 rokov po

www.youtube.com

Natália Gálisová, podpredsedníčka SDĽ a jej pripomienka udalostí z 21. augusta 1968

pfč   tramtária + falkworld - sLOVEnsko

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Nikdy nezabudnem!!!

(Lulu-Lucia, 23. 8. 2011 6:41)

To je tak pre nás, ktorí sme sa trebárs v tom roku narodili, alebo máme spomienky ako deti, či študenti....
Bola som ešte dieťa, ale spomínam si na tie dni, akoby to bolo včera.... napríklad nás naháňal tank, delo som videla cez predné sklo a búchal do nás do zadu, kde som sedela s mladším bratom.... otec musel stočiť "embéčku" do poľa a smeroval k lesu... a tank za nami... ale napokon stočil a vrátil sa na cestu.... ako dieťa si pamätám, že obaja rodičia boli roztrasení, mama sa pýtala, či sme v poriadku, brat veľmi plakal a otec stratil reč..... ked sme sa po hodnej chvíľke mlčania vrátili na cestu, v prvej dedine nás zastavovali ľudia, že v dedine vystrájal nejaký opitý tankista a kúsok od nás ležala na zemi žena, ktorej tank odrezal obe nohy.... mama nám sklonila hlavy a kázala aby sme nepozerali..... z vonka sa šíril plač a krik ......
Tie dni boli nekonečné, dokonca strielali po otcovi, ked šiel po staršieho brata k druhej babke. Ja s ml. bratom sme počúvali v rádii ako sa v tej dedine strieľa.... bolo to ozaj utrpenie.... mama aj babka plakali, my s bratom sme sa báli ani sme nechápali prečo? čo sa vlastne deje? a dedko nás všetkých utešoval. Aká to bola radosť, ked pristála MB 1000 a vystúpili obaja - otec aj brat.... v aute boli diery od samopalu, ale otca nezasiahli.....
Matne si spomínam aj na ďalšie veci, čo sa potom diali, ale na to, čo som tu spomenula... nikdy nezabudnem.