Choď na obsah Choď na menu
 


ZAMYSLENIE

10. 2. 2018

Subjekt : Najkrajší e-mail

Že vraj ide o najkrajší list na svete, ktorý už preletel v každej pošte a tak aj v tej mojej a nad ktorým by sme sa mali zamyslieť! Na tomto príbehu je naozaj niečo pravdivého.

Pre informáciu : trvá to len dve minútky si ho prečítať. Obetuj ten čas!!

Môj najlepší priateľ otvoril šuplík od komody svojej manželky a vybral v hodvábom papieri zabalený balíček. Nebol to len tak obyčajný balíček, bolo v ňom krásne dámske spodné prádlo. On ten balíček rozbalil a zapozeral sa na to prádlo na tie krajky. 

To som jej kúpil, keď sme boli prvýkrát spolu v Paríži. To mohlo byť asi tak pred 8 alebo 9 rokmi. Nikdy si to neobliekla. Chcela si to obliecť pri zvláštnej príležitosti. A teraz je ten správny okamžik. 

Priblížil sa k posteli a položil to hodvábne pradielko k jej veciam, ktoré boli pripravené pre pohrebnú služba. Jeho žena totiž to zomrela.

Potom sa ku mne obrátil a povedal : Neodkladaj nikdy nič na zvláštne okamžiky. Každý deň, ktorý žiješ je zvláštny okamžik. 

 

A ja stále teraz myslím na jeho slová....ktoré zmenila môj život. Dnes viac čítam a upratujem menej. Sadnem si napríklad na balkón, odpočívam a kochám sa prírodou, okolím čo mám pred sebou a ignorujem plevel čo sa množí medzi kvetinami. Trávim viac času s rodinou, s mojimi priateľmi a menej v práci.

Pochopil som, že život je taká zbierka skúsenosti, kore si máme vážiť. Odteraz si už neschovávam nič na neskôr. Denne používam svoje poháre uložené za sklom v skrinke. Keď sa mi chce, tak si oblečiem moju novú bundu, aj keď idem len cez ulicu dole do potravín. Aj môj drahý parfém použijem už kedy sa mi za chce a nešetrím si ho. Slová ako napríklad "niekedy" alebo "až raz potom" v mojom slovníku už neexistujú. Keď to stojí za to, tak chcem robiť, počuť aj vidieť všetko hneď. Nie som si istý, čo by žena môjho priateľa urobila, keby vedela, že už zajtra tu medzi nami nebude. Slovo "zajtra" berieme všetci na ľahkú váhu. Myslím si už teraz, že by určite zavolala svojej rodine, priateľom. Možno by ešte zavolala zopár ľudí čo by s nimi chcela urovnať nejaké nezhody, vysvetliť si nejaké nezrovnalosti a ospravedlniť sa. 

Odpustila by možno každému, čo jej v živote ublížil. Ta myšlienka, že by ešte šla do svojej obľúbenej čínskej reštaurácii sa mi moc páči.

To sú tie nevybavené maličkosti, ktoré by ma rušili, keby som vedel, že moje dní sú už spočítané. Na nervy by mi tiež šlo, že viem, že už sa nemôžem stretnúť s priateľmi, ktorých som chcel jedného pekného vhodného dňa navštíviť. Rozčuľovalo by ma tiež, že už nenapíšem dopis, ktorý som tak chcel napísať a poslať. Hnevalo by ma, že som svojím najmilším dosť často nehovoril, že ich ľúbim, že ich milujem. Teraz už nepremeškám nič, neodložím a neuložím nič, čo mi robí radosť a čo mi prináša smiech do môjho života. Stále si hovorí, že každý deň je zvláštny.

 

Každý deň, každá minúta, každá sekunda života je zvláštna...

 

Ak si si to prečítal celé, zamyslí sa na svojím životom, lebo zajtra môže byť neskoro!

 

 
 
 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Dnes

(Ivča, 13. 2. 2018 0:03)

Prečítala som si, je to dobre napísané a je to pravda. Je treba sa zamyslieť ako to máme v našom živote.

Seneca povedal, že zatiaľ čo strácame svoj čas váhaním a odkladaním, život uteká.
Nie je málo času, ktorý máme, ale mnoho času, ktorý nevyužijeme.

Páči sa mi, čo povedal Leopold Haverl: Život treba žiť! Tu, teraz, naplno!


Re: Dnes

(peťo tulák, 13. 2. 2018 4:25)

Ivča ďakujem! Ďakujem za myšlienky, ktoré si tu vložila a ďakujem, že si si našla chvíľku a prečítala si si ten môj príspevok.

Aj Martika Gombitová má krásnu pieseň : Ži a nechaj žiť.....